Spitzkoppe - Matterhorn na okraji púšte

Autor: Martin Majzlan | 10.5.2021 o 8:13 | (upravené 10.5.2021 o 14:48) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  2248x

Miesto s magickou atmosférou, kde môžete zažiť jeden z najkrajších západov slnka na svete a v noci pozorovať dokonale jasnú oblohu plnú hviezd.

     Ženieme sa diaľnicou, ktorá spája hlavné mestom Namíbie Windhoek s prímorským mestečkom Swakopmund. Na mape je síce táto cesta označená ako diaľnica, ale v skutočnosti, ako aj výstižne poznamenal vedúci našej expedície Laco, ide o takú peknú slovenskú cestu tretej triedy. Na miestne pomery je to luxus, ktorý si všetci užívame, keďže sa konečne nevlečieme 30km rýchlosťou a hlavne sa náš autobus toľko netrasie. Človek si pri takejto jazde dokáže neuveriteľne oddýchnuť a začne si vážiť moment, keď si vie trafiť počas jazdy do úst, či už štamprlík alebo niečo pod zub. Naša radosť sa náhle vystupňuje keď v diaľke zbadáme pohorie, ktoré sem ako keby nepatrilo. Nachádzame sa na okraji púšte Namib obklopení prázdnou rovinou a vystupujúce osamotené skaly okamžite pútajú našu pozornosť. Schádzame z diaľnice a náš autobus sa opäť začína triasť. Aj napriek sálajúcemu teplu, ktoré nás obklopuje, máme väčšinu okien zatvorených a vetráme iba cez jedno okno, z ktorého odletel úchyt a nejde poriadne upevniť. K horám nás čaká ešte  30-kilometrová rozbitá cesta, muky trvajúce skoro hodinu. Náš autobus, kamión upravený na africké safari, sa pod vlastnou niekoľko tonovou váhou zabára do nespevnenej cesty, pričom chvíľami mám pocit, že na piesku plávame a chvíľu že sa zabárame. Pekne pomasírovaným sa nám nakoniec podarí prísť k dnešnému cieľu, ktorým je hora Spitzkoppe prezývaná aj africký Matterhorn.

Matterhorn je samozrejme výrazne vyššia hora, ale keď má človek trochu fantázie, tak si ľahko dokáže predstaviť prečo toto prirovnanie dostala. Podobnosť spočíva najmä v tom, že obe hory akoby vyrastali z roviny až takmer do nebies, a obe majú špecifický, na diaľku rozoznateľný špicatý tvar. Takéto osamotené skalné masívy sa nazývajú aj inselberg z nemčiny alebo monadnock pokiaľ použijeme angličtinu.

     Spitzkoppe je veľmi starý žulový skalný útvar, ktorý vznikol približne pred 120 miliónmi rokov, pričom jeho najvyšší bod dosahuje výšku 1728 metrov. Druhý najvyšší bod tohto masívu sa nazýva Little Spitzkoppe (malý Spitzkoppe) a siaha do výšky 1548 m n.m. Celý skalný útvar sa nachádza v oblasti ničoho na samom okraji púšte Namib. Už od dávnych čias lákal pôvodných obyvateľov Afriky, ktorí tu po sebe zanechali skalné maľby a rytiny nazývane petroglyfy. Podobné, ale zachovalejšie a vo väčšom počte, viete nájsť aj v oblasti Damaralandu zvanej Twyfelfontein. V dnešnej dobe je Spitzkoppe vyhľadávaná turistami alebo horolezcami, ktorí tu zvyknú kempovať cez noc a prípadne stráviť aj viac ako dva dni. Nádherné západy slnka a čistá nočná obloha plná hviezd sú silným lákadlom, aj keď veľa turistov určite nečakajte. Človek si tu pri kempovaní užije božský kľud a samotu.

     Vyklepaný ako nedeľný rezeň sa vypratávam z autobusu a okamžite ma objíme horúčava. Niežeby v autobuse bolo sviežo, ale silné slnko sa do mňa okamžite opiera a bez milosti vyťahuje energiu. Nasadzujem si klobúk a s celou skupinou sa pomaly presúvame k náprotivnej skale Rock-pool, ktorú sa rozhodneme zdolať. Dozaista odtiaľ bude nádherný výhľad, prebehne mi mysľou, a kým sa stihnem rozhýbať, tak už ďaleko predo mnou vidím Jana ako polo behom mieri na vrchol spolu s Andrejom a Sqweelom. V našej expedičnej skupine ich voláme aj úderka, lebo vždy sú všade prví a patria k tým najaktívnejším členom.

     Po zvetranom drsnom žulovom povrchu sa perfektne lezie, lebo sa nikomu nešmýkajú podrážky a tak napredujeme pomerne rýchlo. Čím stúpame vyššie, tým viac sa do nás opiera vietor a na vrchole už naberá celkom slušnú silu. Náhle mi odfukuje klobúk z hlavy, ale našťastie ho mám poistený pod bradou šnúrkou. Ten výhľad je nádherný, priamo pred nami sa objavuje Spitzkoppe v plnej kráse a všetci obdivujeme okolitú krajinu. Až tu si človek uvedomí kde sa skutočne nachádzame, široko ďaleko je to len samá pustatina. Vďaka dobrému počasiu je možné dovidieť až do vzdialenosti desiatok kilometrov a kam  len človek dozrie je samá rovina.

     Postupne sa vraciame späť k autobusu a začíname s prieskumom okolia. Všade okolo nás sú veľmi zaujímavé skalné útvary formované časom a vetrom. Namíbia je krajina známa pestrosťou a bohatstvom nerastných surovín. Veľmi ma však prekvapilo, že pri prechádzke po okolí nachádzame na zemi malé kúsky krásnych minerálov. Samozrejme tie najväčšie a najkrajšie už vyzbierali miestni, ktorí ich ponúkajú za finančný obnos, ale keď má človek dobré oči, tak si ich vie zopár nájsť aj sám na pamiatku. Pripomína mi to zber hríbov na Slovensku, pri prechádzke pozerám pod nohy a čakám, či sa na mňa neusmeje šťastie. Celé územie pôsobí veľmi staro, až prehistoricky, pričom tu človek cíti akúsi zvláštnu auru. Toto miesto má niečo do seba, je iné, tajomnejšie. Keby som mal možnosť, tak by som tu určite zostal cez noc a kempoval. Zažiť na vlastnej koži ten výhľad na hviezdy, kvôli ktorému sem ľudia cestujú stovky kilometrov z okolia musí byť úžasný. Naša expedícia však pokračuje ďalej a my sme ešte len v polovici, času nie je nazvyš. Cestou  späť k autobusu si kladieme otázku, aké by  bolo navštíviť toto miesto v období dažďov. Vtedy celé územie zozelenie, vegetácia ožije a voda sa dokáže udržať v priehlbinách žulových skalných masívov. Ja som ale názoru, že navštíviť Spitzkoppe v období sucha je správna voľba, pretože práve vtedy máte ten autentický, takmer prehistorický pocit pri prieskume okolia a lození po skalách.

     Vydávame sa ďalej na našu cestu k Mysu dobrej nádeje, ale po niekoľkých kilometroch autobus nečakane zastavuje. Tým ako sa brodil po piesočnej ceste sa podarilo nášmu africkému šoférovi Mandelovi uvariť motor a tak sme si museli spraviť nútenú prestávku. Odklápame kabínu vodiča a nechávame motor trochu vychladnúť. Aj keď pri teplotách vyšších ako 40 ⁰C je chladenie dosť abstraktný pojem. Nakoniec sa Mandelovi darí motor opäť naštartovať a my smerujeme do prímorského Swakopmundu, kde sa konečne trochu schladíme. Pre niekoho môže byť Spitzkoppe pustatina, no pre mňa to bolo vďaka svojej autenticite jedno z top 5 miest, ktoré som v Namíbii navštívil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Ak vláda dovtedy dožije, jesenný lockdown jej zlomí väz (týždeň podľa Schutza)

Najvyšší súd roztrhal verdikt Sabovej senátu na márne franforce.


Už ste čítali?