reklama

Skamenelý les starší ako Dinosaury

Občas nám príroda dovolí nahliadnuť hlboko do minulosti a to aj na miestach, kde by sme to vôbec nečakali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Opúšťame mestečko Opuwo a dnešný cieľ je jasný. Vrátime sa trochu do minulosti, teda trochu dosť a to až do obdobia Permu. V Namíbií sa totiž nachádza unikátne miesto, kde viete nájsť skamenelé stromy, ktorých vek sa odhaduje na 280 miliónov rokov.

Slabšia púštna búrka
Slabšia púštna búrka (zdroj: Ladislav Tolmáči)

Takmer štyri hodiny sa presúvame smerom na juh po vyľudnenej oblasti a konečne ideme po súvislej asfaltovej ceste, až nakoniec prichádzame do malého mestečka Kamanjab. Dopĺňame palivo a rýchlo nakupujeme jedlo na celý deň. Stojíme na pumpe pričom nás prekvapí silný vietor víriaci piesok všade okolo nás. Tento vietor veje z Etoshskej panvy a nesie soľný prach, ktorý spôsobuje miestnym poľnohospodárom značné problémy. Po krátkej prestávke pokračujeme na juh do mesta Khorixas a odtiaľ na západ smerom do pustej a opustenej oblasti Damaralandu. Táto časť Namíbie je tak neúrodná, že sa o ňu dlhé desiatky rokov nezaujímali ani kolonizátori. Cesta sa opäť zhoršuje a po asfalte už niet ani stopy. Našťastie je prašné podložie aspoň ako tak spevnené a náš autobus stále drží pokope napriek nehostinným podmienkam. Damaraland je stará oblasť pomenovaná podľa kmeňa Damarov, ktorí túto oblasť pôvodne obývali. Zastavujeme pri vstupe, ktorý tvoria iba dve malé budovy a jedna informačná tabuľa upozorňujúca, že sa nachádzame na mieste národného kultúrneho dedičstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Informačná tabuľa pri vstupe do parku
Informačná tabuľa pri vstupe do parku (zdroj: Martin Majzlan)

Pokiaľ sa niekomu zmienite o Namíbií a skamenelom lese, tak si väčšina ľudí predstaví ikonické akácie, ktoré je možné vidieť v púštnej oblasti Sossusvlei. Tie sú však približne 500 000 krát mladšie ako stromy, ktoré sa práve chystáme navštíviť. Aj keď sa tento národný monument nazýva skamenelý les (Petrified Forest), v skutočnosti sa o les nejedná. V štyridsiatych rokoch minulého storočia objavili farmári na tomto území množstvo skamenelín, ktoré nápadne pripomínali kmene stromov. Problém ale nastal vtom, že v danej oblasti sa takýto druh stromu nikdy prirodzene nevyskytoval, či už teraz alebo v minulosti. To viedlo vedcov k tomu, aby spravili hlbšiu analýzu a objasnili túto záhadu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kmeň skamenelého stromu
Kmeň skamenelého stromu (zdroj: Martin Majzlan)

Keďže ide o národné dedičstvo, tak do parku môžete vstúpiť iba so sprievodcom. K našej skupine sa pridáva miestna sprievodkyňa, ktorá je tiež geografka a hneď na úvod nás upozorňuje, že si nesmieme z parku nič odniesť a to najmä časti skamenelých rastlín. Vonku je cez 40 stupňov Celzia a slnko z nás vyťahuje energiu veľmi rýchlo. Prechádzame po oblasti pripomínajúcu skôr zábery z Marsu ako zo zeme. Sem tam sa objavujú menšie kríky alebo úplne vyschnuté stromy. Krajina je tu v období sucha extrémne nehostinná. Nasledujeme našu sprievodkyňu po improvizovanom chodníku, ktorý je vyšlapaný v prachu a občas ho lemujú kameňe. Po približne 15 minútach zastavujeme pri prvom kmeni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Niektoré kmene dosahujú veľkosť až 45 metrov
Niektoré kmene dosahujú veľkosť až 45 metrov (zdroj: Martin Majzlan)

Ako je možné, že sa uprostred ničoho objavili kmene stromov, ktoré sem absolútne typovo nezapadajú? Aby sme si mohli túto otázku zodpovedať, tak sa musíme vrátiť od obdobia Permu, kedy sa tento typ stromov na našej planéte vyskytoval. V období približne 280 miliónov rokov pred Kristom ešte neboli kontinenty sformované tak, ako ich poznáme dnes a Afrika bola súčasťou jedného veľkého superkontinentu, ktorý označujeme Gondwana. Približne 180 miliónov rokov dozadu sa Gondwana začala výraznejšie trhať a začali sa postupne oddelovať kontinenty do podoby ako ich poznáme dnes. Toto obdobie bolo sprevádzané niekoľkými dobami ľadovými, kedy postupne pribúdali obrovské ľadové masívy a následne sa topili, čo spôsobovalo veľké záplavy neporovnateľné s tými, ktorých svedkami sme dnes. Počas týchto záplav dochádzalo k presunu veľkých más nánosov bahna, ktoré so sebou brali všetko čo im prišlo do cesty. Vznikali masívne rieky, ktoré presun materiálu ešte umocnili a predpokladá sa, že tieto záplavy zapríčinili aj pohyb a zakonzervovanie pradávnych kmeňov stromov, ktoré sa nachádzajú v oblasti Damaralandu. Voda nesúca bahno a piesok dokonale zakonzervovala kmene stromov, a tým pádom aj zabránila ich zhnitiu či rozkladu. Kyselina kremičitá postupne rozkladala najmenšie štruktúry dreva až nasledne vznikol kremík, ktorý sa postaral o samotné skamenenie dreva. Aby som ale zodpovedal otázku odkiaľ sa tieto kmene do dnešnej Namíbie dostali, tak odpoveď bude trochu prekvapivá. Vedci predpokladajú, že to bolo z dnešného územia Európy, keďže tieto stromy patria do čelade Cordaites a sú predchodcami dnešných ihličnanov. Ktovie, možno sa tam dovalili aj z územia dnešného Slovenska, ale to je otázka, ktorá nebude asi nikdy presne zodpovedaná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Velvíčia podivná
Velvíčia podivná (zdroj: Martin Majzlan)

Prechádzame ďalej týmto spustnutým a horúcim územím, slnko mi praží na hlavu a ja začínám lutovať víno čo som vypil po ceste z Opuwa. Jedinú útechu mi dáva pohľad na kamaráta Tomáša, ktorý vyzerá ešte horšie a v duchu preklína každý moment v tomto pekle. Naša sprievodkyňa zastavuje a s nadšením nám ukazuje akúsi prízemnú rastlinu. Naprvý pohľad to nie je žiadna veľká sláva, ale keď nám povie, že ide o velvíčiu podivnú, tak všetci spozornieme. Je to endemická rastlina, ktorej sa hovorí žijúca fosília a dožíva sa aj viac ako 1500 rokov. Prirodzene sa vyskytuje iba v púštnej oblasti dnešnej Angoly a Namíbie pričom je dokonale prispôsobená na miestne extrémne podmienky. Hovorí sa jej aj zázrak evolúcie, pre jej neuveriteľnú schopnosť prispôsobiť sa zmenám klímy. Zaujímavé je, že ide pôvodne o strom, ktorý sa ako jediný dokázal do veľkej miery adaptovať po zmene klimatického prostredia v tejto oblasti. Predpokladá sa, že na území dnešnej Namíbie bol kedysi prales, ktorý vyschol a zmenil sa na púšt. Velvíčia bola jediná rastlina, ktorá sa na túto zmenu dokázala prispôsobiť a prežiť. Miestni obyvatelia sú na ňu veľmi hrdí a preto sa stala aj súčasťou ich národného emblému.

Národný emblém - Namíbia
Národný emblém - Namíbia (zdroj: namibiahc.org.uk/symbols-of-the-state)

Po približne hodinovej exkurzi sa vyčerpaní teplom vraciame k autobusu. V jednej z budov je na zemi spravený provizórny predaj minerálov a tak si ich pár kupujem na pamiatku. Lúčime sa s našou sprievodkyňou a pokračujeme ďalej smerom na Twyfelfontein, oblasť obývanú kmeňom Sánov a preslávenú skalnými rytinami, ktoré sú staré takmer 10 000 rokov. Dnešný deň nekončí a bude v skutku cestou do histórie.

Pokračovanie v ďalšom blogu...

Martin Majzlan

Martin Majzlan

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  429x

Som človek, ktorý by rád precestoval celý svet a spoznal ho taký aký skutočne je. Rád športujem, rád jem a nedokážem oddychovať. Stále musím niečo robiť, zamýšlať sa, hľadať, objavovať a niekedy mám pocit, že mi jeden život stačiť nebude. Preto sa snažím nestrácať čas a využiť ho tak dobre ako len viem. Zoznam autorových rubrík:  GruzínskoAfrikaEurópa - štáty EÚKirgizskoMaldivySlovenskoUzbekistanJordánskoNepálNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu