Ako som počmáral sedačku babke Baracka Obamu

Autor: Martin Majzlan | 18.2.2021 o 9:36 | (upravené 18.2.2021 o 21:31) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  886x

Na cestách po svete človek zažije veľa dobrodružstiev, ale aj nečakaných situácií. Jedna z nich sa mi prihodila pri návšteve starej mamy bývalého najmocnejšieho muža našej planéty.

Píše sa rok 2018 a mne sa darí plniť jeden z mojich malých cestovateľských snov. Stojím na najdlhšej rovnobežke na svete, stojím na rovníku. V skutočnosti je to taký istý pocit ako keby som stál kdekoľvek inde, ale predsa len je tento moment trochu výnimočný. Nie každý deň sa mi podarí byť na mieste, ktoré rozdeľuje severnú a južnú pologuľu. V rámci expedície Ketanga, organizovanej profesorom geografie Ladislavom Tolmáčim sa nachádzame neďaleko mesta Kisumu v Keni. Zastavujeme pri jednom z kamenných glóbusov zobrazujúcich rovník pretínajúci Zem, pričom sme svedkami tradičného pokusu s vodou a listom, ktorý má dokázať Coriolisov efekt. Pokus spočíva v tom, že sa najskôr postavíte na severnú pologuľu a do nádoby s dierkou na spodku nalejete vodu. Ustálite hladinu vody, položíte naňu kvet alebo list a potom ju necháte vytekať. Kvet, prípadne list začne rotovať v smere hodinových ručičiek. Ten istý pokus následne zopakujete na južnej pologuli. Rozdiel spočíva v tom, že kvet začne samovoľne rotovať do opačnej strany. Skutočnosť je ale taká, že ide skôr o miestnu atrakciu a spôsob ako zaujať turistov a niečo zarobiť. Vedci takéto typy pokusov už viac krát spochybnili, každopádne je to niečo zaujímavé a mne ešte pol hodinu po odchode  z rovníka tento miestny experiment vŕta hlavou.

     Barack Obama ukončil svoju prezidentskú kariéru v roku 2017 a pri tejto príležitosti sa o ňom a jeho rodine veľa popísalo. Okrem iného aj to, že má korene v Keni v oblasti rovníka. A tak sme sa začali vypytovať nášho keňského sprievodcu Isaaca, aby nám o Barackovej rodine povedal viac. Ten medzi rečou spomenul, že stará mama Baracka Obamu stále žije a býva neďaleko miesta, kde sa práve nachádzame. Viete si asi predstaviť čo nám vtedy prebehlo hlavou. Sme tu možno iba raz, bolo by super vidieť kde žije, veď za opýtanie nič nedáme. „Isaac, ukázal by si nám kde býva?“, spýtali sme sa nesmelo. Na naše prekvapenie po malom zaváhaní súhlasil, ale keďže nežil v danej oblasti nepoznal úplne presné miesto. Miestni obyvatelia nám poradili, aby sme išli do dedinky, ktorá sa volá Ngyia.

     Nevedel som presne čo od nášho výmyslu môžeme očakávať, a po ceste som si jej dom predstavoval ako pevnosť, kde budeme musieť prejsť cez niekoľko kontrol a aj tak nás nikam nepustia. Veď to je stará mama najmocnejšieho muža planéty! Po chvíli blúdenia zastavujeme pri bránke neďaleko kukuričného poľa. Hm, žiadna kontrola, obyčajný plot. To sme asi zablúdili a nie sme tu správne, napadlo mi. Keď som sa ale pozrel lepšie, v kukuričnom poli stála tabuľa s nápisom „Farmer Sarah Obama“ .

     Pri kovovej bráne sa zrazu zjavil muž z ochranky a neďaleko od neho aj vojak so samopalom. Vtedy vo mne skrsla iskierka nádeje, že by sme tu predsa len mohli byť správne. Po kratšom dohadovaní sa nám podarilo presvedčiť Isaaca, aby sa išiel opýtať, či by sme Sarah Obamovú nemohli aspoň pozdraviť. Náš šofér a sprievodca v jednom vystúpil z mikrobusu a namieril si to k ochrankárovi. Približne desať minút sa spolu rozprávali a ako tak čas plynul, tak sa zdalo stále menej pravdepodobné, že by sme pani Obamovú mohli uvidieť. Ochrankár sa zrazu vzdialil a Isaac sa vrátil za nami. Prezrádza nám, že muž zo strážnej služby je jeho vzdialená rodina, a že sa išiel opýtať pani Obamovej, či by nás prijala. V mikrobuse nastala radosť a my sme si kládli otázku, či môžeme mať také šťastie. Po chvíli sa strážnik opäť objavil pri bráne a kývaním ruky naznačil, aby sme vystúpili a nasledovali ho.

     Postupne  a v jednom rade prechádzame vysunutou záhradou, ktorá je pekne upravená. V celom areáli sa pohybujú domáce zvieratá ako sliepky či menší dobytok. Pokiaľ by ste čakali luxus, tak vás sklamem, i keď na miestne pomery je to naozaj pekný pozemok. Na streche stodoly je satelit a za rodinným domov vidieť objemnú cisternu s vodou pripevnenú na malej veži. Stretávame ďalších vojakov, ktorí hliadkujú v jednotlivých sektoroch areálu a pomaly prichádzame ku vchodu do rodinného domu, kde nás privíta služobníctvo, ktoré tvoria tri slúžky. Prvý vchádza profesor so svojou ženou a zvyšok skupiny ho nasleduje. Sarah Obamová nás už čaká v obývacej miestnosti, kde nás slúžky začnú usádzať. Menší problém je v tom, že je nás pomerne veľa a tak si každý sadá tam kde sa dá, niektorí z nás aj na zem. Každý sa v krátkosti predstavujeme a Isaac pomáha s tlmočením. Pred nami sedí nevysoká pekne upravená žena v modrých šatách s africkým motívom, oranžovou pokrývkou hlavy a oranžovou šatkou, ktorú má omotanú okolo pásu. Prvé čo ma zaskočí je jej vitálnosť, v čase našej návštevy má pani Obamová 97 rokov ale mne príde, že má tak maximálne 70. Priznám sa, že dodnes tomu nerozumiem, ako keby ani nemala príznaky tak vysokej staroby a porazila čas. Je ku nám veľmi milá a ide z nej sila, energia a hrdosť. Je pyšná nato, čo jej vnuk dokázal a ukazuje nám sériu obrazov, na ktorých je s mladým Barackom. Chce to odvahu takto narýchlo prijať veľkú skupinu ľudí bohvie odkiaľ, niekde zo srdca Európy, o ktorých ani nič nevie. Mne sa ušlo miesto na peknej béžovej semišovej sedačke, na ktorej sa tlačím s ďalšími členmi expedície. Jedna zo slúžok vyťahuje pamätnú návštevnú knihu a žiada nás, aby sme sa postupne popodpisovali.

     Kniha začína kolovať, prichádza rad aj na mňa a tak si ju pokladám na sedačku, aby moje prianie a podpis neboli príliš roztrasené. Rýchlo si vymýšľam čo super jej na pamiatku napíšem a pustím sa do toho. V tom niekto zvolá, aby sme si všetci rýchlo spravili spoločnú fotku s pani Obamovou, v miestnosti nastane rozruch a mne sa šmykne pero, ktoré mi nešťastne skĺzne po sedačke. V sekunde ma obleje pot, taký ten parádny studený, keď zbadám asi sedem centimetrovú modrú šmuhu vrytú do svetlého semišu. Zavriem oči a pozriem sa ešte raz. Nepomohlo, šmuha je stále tam. Pomaly zdvihnem hlavu a pozriem na služobníctvo či ma videli pri čine. Našťastie si nikto nič nevšimol, lebo sa všetci ukladali vedľa seba na pamätnú fotografiu. Využívam moment, nasliním prst a skúšam rýchlo šmuhu zmazať. Nič, vôbec to nepomohlo a ja si uvedomujem, že môžem byť rád, že som ju ešte viac nerozmazal. Okamžite ma prepadnú výčitky. Stará mama Baracka Obamu nás príjme, je ku nám milá a ja jej ešte pokazím nábytok. Idem sa priznať, veď to sa nejako vysvetlí, všetci sa zasmejeme a bude dobre. Hm, alebo sa nahnevá a zrovna dobré meno Slovensku po našej návšteve neurobím. „Majzlo, čo tam tak sedíš, sadaj na zem, ideme sa fotiť“, ozve sa v obývačke. V tú chvíľu mi nič iné neostáva len sa pridať k ostatným. Rýchlo sa fotíme a babka Obamová sa rozhodne, že nám ukáže hrob svojho manžela, Barackovho starého otca a aj hrob otca Baracka Obamu, ktorý zomrel pri dopravnej nehode. Všetci sa začnú presúvať na dvor a ja som svoju šancu na priznanie prepásol.

     Zhromažďujeme sa pri dvoch mramorových pekne upravených hroboch. Isaac nám prekladá do angličtiny príhovor pani Obamovej o jej miestnych aktivitách, pomoci deťom a chudobným ľuďom z miestnej komunity. Pri pohľade na hrob jej manžela ma opäť zarazí. Narodil sa v roku 1870 a zomrel v roku 1975 čo je neuveriteľných 105 rokov. Isaaca sa vzápätí pýtame či je to možné a nejde o nejakú chybu a on úplne pokojne odpovedá, že aj niektorí členovia jeho vlastnej rodiny sa dožili viac ako sto rokov, a že to v tejto oblasti Kene nie je až také výnimočné. Opäť pozriem na čipernú babku Obamovú, ktorá má 97 rokov, pokrútim hlavou a údajom na hrobe uverím. Čas sa nám začína krátiť a na pamiatku venujeme pani Obamovej jedno z expedičných tričiek, slovenskú vlajku a narýchlo robíme zbierku pre miestnu charitu, ktorú táto energická žena vedie. Pri rozlúčke sa nám ešte stihne pochváliť, že o týždeň ju príde navštíviť Barack a že sa na jeho návštevu veľmi teší. V ten moment mi mysľou prebehne ako si bývalý najmocnejší muž planéty pohodlne sadá na semišovú sedačku a pýta sa svojej starej mamy, prečo je počmáraná.        

    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Komu tým prospejete, pán premiér? (píše Ivan Mikloš)

Premiér Matovič vládne v štýle ja – strana – krajina.

Minúta po minúte: Počet nových prípadov nezverejnili, pribudlo 116 úmrtí

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 323-tisíc nakazených koronavírusom.


Už ste čítali?